Narkofilantropia vs. štátny sociálny a súdny systém
Narkofilantropia je jav, keď narcos reálne suplujú štát a pomáhajú chudobnému a sociálne znevýhodnenému obyvateľstvu.
Najväčším mexickým „Jurajom Jánošíkom“ súčasnosti je El Chapo Guzmán, ktorý si v USA odpykáva doživotie. Pripisuje sa mu najmä:
• Priama pomoc chudobným: peniaze pre rodiny v horách, platenie liečby, pohrebov, svadieb a školských potrieb.
• Infraštruktúra v rodnom kraji: cesty, elektrifikácia, opravy kostolov a ďalšie stavby v okolí La Tuny, kde štát prakticky neexistoval.
• Práca: kartel zamestnával tisíce chudobných farmárov zo Sierra Madre (pestovanie maku a marihuany, pašovanie). Pre mnohých to bol jediný zdroj príjmu.
• „Poriadok“: oblasti pod kontrolou kartelu Sinaloa mali povesť, že je tam menej drobnej kriminality a únosov, lebo kartel si to „riešil“ sám.
• Balíčky počas COVIDu (2020): jeho dcéra Alejandrina rozdávala potravinové balíčky s jeho tvárou pod značkou „El Chapo 701“. On sám už vtedy sedel vo väzení v USA.
Obraz tohto mexického Jánošíka z veľkej časti vytvorili narcocorridos (piesne oslavujúce narkobarónov) a mýtus okolo jeho útekov.
Narkofilantropia znamená, že zločinecké organizácie dávajú komunitám to, čo by mal zabezpečovať štát: peniaze, prácu, infraštruktúru, ochranu a niekedy aj „súdnictvo“. Akademici to nazývajú criminal governance (kriminálne vládnutie). Najlepšie to funguje tam, kde štát chýba alebo je skorumpovaný.
Formy v Mexiku:
• Sviatky: kartely rozdávajú hračky na Deň detí (30. apríla) a na Vianoce a darčeky na Deň matiek (10. mája).
• Krízy: počas COVIDu v roku 2020 rozdávali CJNG, Cártel del Golfo aj Sinaloa potravinové balíčky, často s logom kartelu.
• Náboženstvo: Heriberto Lazcano, šéf Los Zetas, financoval kostol v Pachuce s tabuľou so svojím menom. Nazario Moreno z La Familia Michoacana sa štylizoval do úlohy mesiáša a ľudia mu stavali oltáre. V Culiacáne stojí kaplnka Jesúsa Malverdeho, ľudového „svätca“ narkobarónov.
• Súkromná spravodlivosť: kartely trestajú zlodejov a násilníkov a riešia miestne spory namiesto polície a súdov.
• Kultúra: sponzorujú fiesty, rodeá (jaripeos), futbalové tímy a narcocorridos.
Mimo Mexika:
• Pablo Escobar: projekt „Medellín bez slumov“ so stovkami domov pre chudobných (štvrť dodnes nesie jeho meno) a osvetlené futbalové ihriská.
• Jakuza: rozvážala pomoc po zemetrasení v Kóbe v roku 1995 a po cunami v roku 2011, často rýchlejšie ako štát.
• Christopher „Dudus“ Coke (Jamajka): ako „don“ štvrte Tivoli Gardens platil školské pomôcky a riešil spory.
• Brazília: gangy PCC a Comando Vermelho určujú vo favelách pravidlá. Počas COVIDu tam vyhlasovali zákaz vychádzania.
A teraz to najdôležitejšie – prečo to robia:
• Kupujú si lojalitu a mlčanie. Ľudia ich neudajú a varujú ich pred políciou.
• Získavajú nových členov.
• Perú peniaze cez stavby a podniky.
• Získavajú politický vplyv a legitimitu.
Otázka pre čitateľa, ktorý sa dočítal až sem:
Aký je principiálny rozdiel medzi napríklad súčasnou vládou SMER-u na Slovensku a mexickými narcos, ktorí sa venujú narkofilantropii?
Ak namietate „však to sa nedá porovnávať, narcos majú predsa krv na rukách!“, odporúčam hlboko sa zamyslieť nad tým, koľko krvavých vojen vo svete vedú „civilizované“ štáty a koľko nevinných ľudí v nich zomiera. A porovnať to s narcos.
Navyše je narkofilantropia paradoxne etickejšia – aspoň tá jej časť, ktorú narcos financujú z predaja drog, teda z peňazí, ktoré im ľudia dali dobrovoľne. Štát tú svoju platí celú z nakradnutých peňazí, ktoré vymáha pod hrozbou násilia od každého.
Tým nechcem narcos nijako obhajovať. Naopak.
Chcem len poukázať na to, že „civilizované“ štáty, ktoré vedú vojny a zatvárajú vlastných občanov do basy za trestné činy bez obete, ako sú drogy (čo mimochodom narcos nerobia), nie sú ničím iným než „voľbami“ legitimizovanými kriminálnymi skupinami.
Na Slovensku to môžeme vidieť v plnej kráse.
Môj starší článok na túto tému:
https://blog.opportunist.global/favely-miesto-kde-sa-str%C3%A1ca-rozdiel-medzi-%C5%A1t%C3%A1tom-a-mafiou-c051d9ff6b64
